PREJAVY A PRÍČINY
Ateroskleróza je degeneratívne ochorenie cievnej steny . Je to dlhodobý proces , pri ktorom dochádza k tuhnutiu cievnej steny a zužovaniu jej priesvitu . Tvoria sa tzv. aterosklerotické pláty pripomínajúce nánosy nečistôt v starých vodovodných rúrkach . Dôsledkom tohto zúženia je nedostatočné prekrvenie orgánu , ku ktorému daná cieva mieri .

Ateroskleróza súvisí s hladinou cholesterol v krvi . Vyššie riziko máte tiež vtedy , ak trpíte cukrovkou , vysokým krvným tlakom , obezitou , fajčíte alebo ak máte v rodine príbuzných , ktorí prekonali srdcový infarkt alebo mozgovú mŕtvicu .

Ateroskleróza je najčastejšou príčinou úmrtí ďaleko prevyšujúca riziko úmrtia napr. na nádorové ochorenia. Spôsobuje väčšinu srdcových i mozgových príhod a pritom ešte pred sto rokmi bola vzácnou a neprebádanou chorobou .

Príčinou aterosklerózy je ukladanie tukových látok - predovšetkým cholesterolu - do steny našich ciev . V skorých fázach choroby sa v cievach tvoria tzv. tukové prúžky . Tieto zmeny sú ešte plne vratné . Pri dlhodobo zvýšenej hladine cholesterolu dochádza však už k nevratnej prestavbe steny . Cievy nielen tvrdnú, ich stena hrubne , vznikajú na nej tuhé , tukové nánosy – tzv. aterosklerotické pláty . Pláty zužujú priesvit a bránia normálnemu prietoku krvi .

Ateroskleróza sa rozvíja pomaly a nenápadne . Tuky sa ticho usadzujú do cievnej steny a zužujú ich priesvit , bez toho aby sme na sebe pociťovali akúkoľvek zmenu . Ak zúženie dosiahne kritické hodnoty alebo dôjde k prasknutiu plátu , vzniknú príznaky , ktoré zrejme neprehliadnete .

PRÍZNAKY A NÁSLEDKY
Prejavy aterosklerózy sú potom veľmi rozmanité a závislé na oblasti ,ktorú postihnutá cieva zásobuje .

Uzáver alebo zúženie končatinových tepien- je ochorenie najmä tepien dolných končatín - nôh . Postupné zúženie priesvitu cievy na končatinách vedie k charakteristickým prejavom .

PRÍZNAKY
Pacienti si najčastejšie sťažujú na klaudikačné bolesť - ponámahová bolesť , ktorá donúti pacienta prerušiť chôdzu po určitej konkrétnej vzdialenosti. Neskôr sa objavujú aj kľudové bolesti dolných končatín , končatina je studená , mizne ochlpenie , často nachádzame plesňové postihnutia nôh . Dlhodobénedokrvenie vedie k vzniku kožných defektov , ktoré sa zle hoja. V prípade úplného tepnového uzáveru je dolná končatina ohrozená tzv. gangrénou - odumretie tkaniva s následnou infekciou . Tento stav často končí amputáciou končatiny .

PRÍČINY
Príčinou tepnového uzáveru je vo väčšine prípadov ateroskleróza a menej často sa jedná o tzv. vaskulitídu ( autoimunitné zápalové ochorenie ), embolizáciu , aneuryzmy alebo arterio-venózne fistuly.
 

VYŠETRENIE
Odhalenie tejto choroby je založené na starostlivej anamnéze a klinickom vyšetrení , už týmito metódami sa dá vo väčšine prípadov zistiť prítomnosť tohto ochorenia . V prípade prítomnosti je indikované ultrazvukové vyšetrenie ciev dolných končatín, ktoré nám objektivizuje zníženie prietoku krvi v nohách,  zobrazí miesta zúženie a prípadne uzáverov ciev. Už náročnejšími vyšetreniami , ktoré predchádzajú intervenčnému alebo chirurgickému riešeniu sú angiografia , CT angiografia , prípadne angiografia magnetickou rezonanciou čo sú röntgenologické zobrazovacie metódy vyžadujúce vnútrožilovépodanie kontrastnej látky .

LIEČBA
Súčasťou liečby je jednak prevencia, zaisťujúca aby v zúžených miestach nedošlo k úplnému uzáveru a zabránenie ďalšiemu zmenšovaniu priesvitu postihnutých ciev - jedná sa o takzvanú protidoštičkovú liečbu a kontrolu rizikových faktorov aterosklerózy . Ďalšou metódou je podávanie liekov pôsobiacich rozšírenie ciev. V prípade postihnutia , obmedzujúceho pacienta pri chôdzi , prípadne spôsobujúceho riziko straty končatiny sú indikované metódy revaskularizačné - plastika tepny v zúženom mieste ( roztiahnutie nafúknutím balónika s prípadným vystužením takzvanýmstentom ) alebo chirurgická revaskularizácia ( založenie bypassu - spojky tepny nad a pod zúženým alebo uzavretým miestom ) .

Ak sa jedná o postihnutie koronárnej tepny - cievy srdca, môže dôjsť k srdcovému infarktu . Pri infarkte sa znižuje dodávka kyslíka a živín svalovým bunkám srdca . Dochádza k srdcovej ischémii ( nedokrveniu tkaniva ) . Následkom je postihnutie až odumretie svalových buniek a ich náhrada neplnohodnotným tkanivom alebo jazvou . Srdcový infarkt sa najčastejšie prejaví náhlou bolesťou na hrudi , niekedy vystreľujúce do ľavej ruky , pocitom dušnosti a úzkosti .

Rozsah následkov vždy závisí na druhu postihnutej srdcovej tepny a na jej priemere . Pokiaľ je nedokrvenie iba dočasné , vzniká prechodná ischémia , ktorá sa prejaví prechodnými bolesťami na hrudi a dýchavičnosťou ustupujúcou spravidla po chvíľkovom upokojení alebo tablete nitroglycerínu . Tento stav sa nazýva angína pectoris a je spravidla predstupňom srdcového infarktu .

Čím väčšia tepna , tým je zasiahnutý väčšia okrsok svalstva srdca a tým sú aj závažnejšie zdravotné dôsledky . Infarkt myokardu je v Slovenskej republike jednou z najčastejších príčin chorobnosti a úmrtnosti najmä mužov v strednom veku .

Aterosklerotické postihnutie mozgových ciev vedie s pribúdajúcim vekom ku zhoršenému prekrveniu mozgu . Najcitlivejšie a teda aj najskôr zareagujú pamäťové bunky , ktoré sú na hojnom príjmu živín a kyslíka závislé najviac .
Mozgová mŕtvica - porážka je ďalšou komplikáciou aterosklerózy . Postihnutie je lokalizované do cievneho riečiska mozgu . Postihuje najmä starších pacientov . Rovnako ako v prípade infarktu myokardu ( srdcového svalu ) i tu dochádza k uzáveru tepny a následnému nedokrveniu mozgu . Na rozdiel od postupného uzatvárania ciev spôsobujúceho " sklerózu " , je tu príčinou uzáver náhly . Podľa oblasti , ktorá je zasiahnutá uzáverom , vznikajú príslušné neurologické príznaky .

Najčastejšími príznakmi mozgovej mŕtvice sú : strata vedomia , porucha reči, ochrnutie pravej alebo ľavej polovice tváre či tela, strata citlivosti apod. Rozsah postihnutia je rôzny . Zmeny môžu byť i nevratné . Miernejším prejavom býva takzvaná tranzitórny ischemický atak ( TIA ) , ktorá sa prejaví chvíľkovým bezvedomím a žiadnymi , prípadne rýchlo sa upravujúcimi zmenami hybnosti , reči alebo cítenia .

Súčasťou cievneho vyšetrenia sú rôzne prístrojové metódy a to najmä ultrazvukové vyšetrenie krčných tepien.
Podľa dostupných výsledkov a podľa Vašich ťažkostí neskôr lekár navrhne najvhodnejší následný liečebný postup - od najjednoduchšie ako napríklad zmena životného štýlu a režimu , cez odporúčania prípadných ďalších vyšetrení a následne dostupných zložitejších liečebných metód .